Život je len jeden, a preto si ho treba užívať :)

Neviem čo sa so mnou stalo ale mám strašnú chuť písať. Nie som z tých ľudí čo radi píšu a vo všetkom tom písaní sa vyžívajú ale rozhodla som hlavne preto písať aby som povzbudila ľudí a naladila na trochu veselšiu nôtu… Začnem asi tým, že posledný týždeň bol pre mňa veľmi hektický. Počas neho sa udialo množstvo situácií a rozhodnutí z mojej strany. Nastal reštart môjho života hlavne po psychickej stránke ale taktiež i fyzickej. Rozhodla som sa zmeniť. Byť konečne otvorená k určitým ľudom a nebáť sa prejaviť svoj názor. Asi ste si položili otázku čo také sa jej mohlo stať, že sa odvážila k takémuto rozhodnutiu? Stalo sa to, že v nedeľu 29. Novembra 2015 som sa rozhodla, že chcem ukončiť svoj život. Nie, nebojte sa , že vás tu idem smerovať k tomu aby ste sa zabili alebo aby ste sa pokúsili zabiť. Ja vám len chcem napísať to, že to bola veľká blbosť urobiť niečo takéto… Prečo som to urobila? Doma som sa s rodičmi v poslednej dobe stále len hádala, s niektorými kamarátmi to tiež nebolo bohviečo, v škole som bola nedostatočná a taktiež sa na mňa vykašlala jedna osoba, ktorú som mala veľmi rada. Z mojej strany hotová katastrofa, nemala som žiadnu nádej. Bola som veľmi smutná, nič ma nebavilo a preto som si myslela, že bude lepšie keď sa zabijem. Ale jednu dôležitú vec som si neuvedomila a to bolo to, že keď sa zabijem tak moja rodina a niektorí kamaráti budú trpieť. Neviem či ľudia, ktorí takéto niečo spravili v tom danom okamihu mysleli na seba. Podľa mňa ako v mojom prípade mysleli v tú chvíľu iba na seba a na to čo bude pre nich to najlepšie. A ako som sa chcela zabiť? Napadalo mi veľa možností ako ukončiť svoju púť na tejto zemi. Ja som si vybrala tú, že si podrežem žily. V tom danom okamihu to bolo z mojej strany to najlepšie riešenie. Človek ktorý je veľmi precítený emóciami sa o to pokúsi. Dlho som rozmýšľala či som toho schopná urobiť to ale nakoniec som to urobila. Pamätám si ten moment keď som sa na seba pozerala v zrkadle s tým, že som si hovorila:,, Dnes to musíš urobiť nemáš prečo tu byť.“ A tak som to urobila. Nebudem písať o tom ako som sa rezala. Ale budem písať o tom ako zareagovali na to moji rodičia a rodina. Keď ma naši našli v kúpeľni s dorezanou rukou a videli, že mi tečie krv tak boli z toho v šoku. Otcova prvotná reakcia bola taká, že ma chcel zbiť. Aj sa mu to podarilo, bol veľmi preľaknutý a taktiež bol aj v šoku. Nemyslel si, že by som niekedy bola takého niečoho schopná. Ale neskôr prišiel za mnou, objal ma a spýtal sa ma prečo som to urobila a či mi šibe. Mama veľmi plakala. Musel to byť pre ňu veľmi hrozný pocit a keď si predstavila ešte to, že jej vlastné dieťa sa chcelo zabiť … Išli sme do nemocnice, tam som pobudla 8 dní. Urobili mi rôzne vyšetrenia ,mala som množstvo terapií so psychológom a určite ešte aj budem mať. V nemocnici som si oddýchla, načerpala nové sily a uvedomila som si to, že potrebujem reštart svojho života. Bude to pre všetkých najlepšie, rodičom dám druhú šancu a začnem sa ináč správať k ľuďom a nebudem sa báť vyjadriť svoj vlastný názor. Bude zo mňa nový človek. Keď som bola v nemocnici tak ma každý deň prišiel niekto navštíviť. Babka, dedko, mama, kamaráti … Strašne veľa ľudí ma prišlo pozrieť a vtedy som si uvedomila to, že zabiť sa bola tá najhoršia vec v mojom živote. Tým by som ublížila množstve ľudí. A preto chcem aj vás ostatných ľudí motivovať k tomu, že zabiť sa je tá najhoršia vec, ktorú môžete urobiť. Chápem, že nie každý vždy ľahko znáša svoje depkárske obdobia. Ale naozaj chcem od vás to aby ste sa uvedomili a zamysleli ste sa nad tým, že rodina je pre vás všetko a keď nie rodina tak aspoň kamaráti. Vždy máte pri sebe človeka, ktorý by veľmi ťažko znášal vašu smrť. A radšej požiadajte o pomoc rodiny, kamarátov ako by ste sa mali zabiť. Život je len jeden a ten si naplno užívať… Viem, že skoro každý z nás vždy pomyslí na smrť keď je najhoršie. Ale zamyslite sa nad tým, že vždy je tu aspoň jeden dôvod pre ktorý sa tu oplatí ešte stále byť. Aj keď máte veľké množstvo problémov tak aj tak stále sa to dá riešiť len netreba strácať nádej a aspoň trocha dúfať a veriť. Ja chcem týmto článkom ľudom dokázať to, že samovražda nie je to najľahšie možné riešenie, ktoré môžete v tom danom okamihu urobiť. Taktiež chcem ľuďom pomôcť, poradiť keď budú potrebovať pomoc. Dať im aspoň trochu nádeje keď si budú myslieť, že je najhoršie a nikoho nebudú mať pri sebe. Začal reštart môjho života a tiež aj nová etapa. Pomáhať ľudom je odteraz na prvom mieste v mojom živote. Ak budete chcieť pomôcť alebo aspoň poradiť tak mi napíšte. Rada pomôžem, odovzdám svoje pocity a názory a uvidíte to, že samovražda nie je to najlepšie riešenie…